Středa 24. dubna 2024, slouží směna A. Jak poznáte hasiče v prchajícím davu? Jde opačným směrem.

Potápěči a bezpečnost práce

Bezpečnost práce pod vodou a předcházení mimořádným událostem při potápění bylo námětem odborné konference ve Zvoleně (SR), 6.května 2003.

Potápanie je šport, ktorý ponúka tak veľké možnosti, že sa mu dá venovať dlhé roky, bez toho aby sme sa báli, že nás začne nudiť. Záleží len na každom jednotlivcovi ako ďaleko chce zájsť a čo chce dokázať. Tí, ktorí chcú zostať len v relatívne plytkých vodách a tešiť sa pohľadom na život v teplej vode korálových útesov, tí sa nemusia ničoho báť. Pre nich zostane potápanie odpočinkovým a pomerne bezpečným športom. Je to podobné, ako keby sa vydali na pešiu túru po označenom horskom chodníku. Vrcholné výkony, ako je potápanie k vrakom a do vnútra jaskyní ktoré sú porovnateľné s výstupmi na Mount Everest či K2, budú vždy len lákať malú skupinu nadšencov, ktorí sú ochotní venovať svojej záľube všetok svoj voľný čas a maximálne úsilie. Avšak od kandidátov na takéto výpravy sa vyžaduje absolvovanie mimoriadne náročného výcviku, získanie veľkého množstva skúseností a najmä disponovanie finančne nákladným a zložitým vybavením. [Chowdhury,2001]
Ako však definovať pracovného potápača a ako vymedziť pojem športové potápanie a pracovné potápanie?

Odpoveď na uvedenú otázku dáva porovnanie rozdielov medzi pracovným a športovým potápaním. [ Novomeský, 2003]

ŠPORTOVÝ POTÁPAČ / amatér, ale ja profesionál/ SI ZVOLÍ SÁM:

- vodné prostredie, v ktorom sa chce potápať,
- čas a miesto potápania,
- fyzikálne parametre ponoru (hĺbka, čas),
- technické vybavenie pre daný ponor.

NEPRACUJE POD SITUAČNÝM TLAKOM, základom jeho činnosti je športový zážitok, relax, jeho technická výbava mu musí zabezpečiť prežitie pod vodou.

PROFESIONÁLNY POTÁPAČ (potápač HaZZ) MUSÍ MAŤ:

- osobitný výcvik,
- osobitné technické vybavenie a logistiku,
- osobitné hladinové zabezpečenie,
- osobitné pracovné podmienky,
- náležité legislatívne krytie.

Pracovný potápač vykonáva pod vodou pracovnú činnosť, ktorá vyplýva z jeho pracovnej náplne.
Súčasná legislatíva v SR pre oblasť pracovného potápania vychádza z Vyhlášky č.374/1990 Zb. SÚBP a SBÚ o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach – kde druhá a tretia časť §§ 7 – 10 a § 101 sa zaoberá stavebnými prácami. Okrem tejto vyhlášky do dnešného dňa platia „Pravidlá o bezpečnosti práce potápačov“ vydané v roku 1965 vtedajším Ministerstvom zemědělstí, lesního a vodního hospodářství. Tieto pravidlá riešia otázku výcviku, evidencie potápačov a potápačské práce, ale aj správanie sa potápačov pri práci. Pre zriaďovanie potápačských staníc bola ustanovená federálna komisia. Tieto pravidlá boli boli pôvodne spracované pre všetkých pracovných potápačov, s výnimkou platnou pre organizácie a potápačov v pôsobnosti ministerstva obrany a pre výcvik potápačov vo Zväzarme. Toto obmedzenie súviselo s náplňou činnosti uvedených organizácií. Zväzarm zastrešoval športové potápanie, ktoré nemalo s pracovným potápaním nič podobné a ministerstvo obrany malo špecifickú činnosť súvisiacu z obranou republiky. Tento stav pretrval aj roky 1989 – 1992. Ale už od roku 1989 boli snahy na voľnom pracovnom trhu obsadiť v rámci živností aj túto veľmi špecifickú činnosť.
Zánikom federálnej komisie vzniklo právne vákuum a vytvoril sa priestor pre vydávanie živnostenských oprávnení aj na túto vysoko odborne kvalifikovanú činnosť. Nielen na činnosť športových potápačských centier, ale aj na pracovné potápanie. Pritom práca pod vodou bola zahrnutá do kategórie ohlasovacia živnosť.
Schvaľovacím orgánom už nebolo ministerstvo, ako odborný garant, ale úradník na okresnom úrade. Padli lekárske prehliadky, ak boli, tak len formálne, častokrát ako potvrdenie od obvodného doktora, a čo je najhoršie, začal upadať systém odborného výcviku a technického vybavenia. Do popredia sa začali dostávať športové záujmové združenia, ktoré si začali pracovnou činnosťou pod vodou riešiť ekonomické prekrytie svojej činnosti. Oproti profesionálnym pracovným potápačským skupinám mali pre odberateľa jednu zaujímavú výhodu, ktorá spočívala v cene vykonávaných prác. Nik sa nepozastavil nad tým, aké je logistické vybavenie a úroveň výcviku ľudí, ktorí sa dostávajú pod vodu.
Práve v tomto období došlo k presunu kompetencií služobných potápačov PZ MV SR na zložku HaZZ.

Do skupín služobných potápačov sú zaradení príslušníci HaZZ od dôb Okresných správ Zboru požiarnej ochrany. Za základ pre zaradenie príslušníka HaZZ do skupiny bol určitý stupeň výcviku v športovom stredisku potápania. Takéto stredisko pokračovalo aj v ďalšom odbornom výcviku. Na tú dobu to bolo jedno z možných krízových riešení, nakoľko v zbore nebolo dosť skúsených a vzdelaných potápačov, ktorí by boli schopní odovzdávať svoje skúsenosti v rámci odborného výcviku ďalej. Nakoniec, neexistovala ani inštitúcia, ktorá by ich bola schopná kvalifikovať do funkcií inštruktorov. V konečnom dôsledku bol problém aj v tom, že do súčasnej doby sa špecifikuje samotná náplň pracovného potápania v podmienkach HaZZ. Navyše športoví potápači disponovali rôznymi výkonnostnými triedami v závislosti od typu športového výcviku aký absolvovali a zároveň aj inštruktorskými skúškami. Najčastejšie ide o inštruktorov CMASU – športových potápačov, pre ktorých platí taktiež medzinárodne prijatý zákaz prác pod vodou pre členov športového potápania. Tu je potrebné si položiť otázku, či aj napriek tomu, že potápači HaZZ disponujú preukazom pre pracovné potápanie, naozaj spĺňajú kritériá pre uvedený druh činností v zmysle postupnej transformácie európskej legislatívy?

V hasičskom a záchrannom zbore v súčasnej dobe pôsobí 151 potápačov. V rámci športového potápania CMAS dosahujú nasledujúcu kvalifikáciu:
P1P2P3Instruktor
3811148


Rôznorodosť práce pri pracovnom potápaní, ale aj definovanie činnosti pracovných potápačov v podmienkach HaZZ si vyžaduje prehodnotiť systém prípravy, taktiku nasadenia, logistické zabezpečenie a materiálne vybavenie skupín pracovných potápačov.
Navyše Národný inšpektorát práce pripravuje novelu vyhlášky č. 374/1990, v ktorej už nebude zahrnutá otázka pracovného potápania. Touto problematikou sa bude zaoberať novelizácia vyhlášky č. 59/1982 Zb.. Legislatívna diera v právnom zabezpečení mala byť vyriešená rezortnými predpismi, ktoré by si pre svoju potrebu pripravili jednotlivé organizácie, zaoberajúce sa činnosťou pracovného potápania. Preto na základe rozboru uvedeného stavu Katedra požiarnej ochrany DF TU vo Zvolene oslovila kompetentné osoby, zaoberajúce sa touto problematikou a usporiadala 6. 5. 2003 odborné fórum zamerané na problematiku Predchádzanie mimoriadnych udalostí pri pracovnom potápaní. Do pracovného predsedníctva boli pozvaní odborní garanti plk. RNDr. Leonard Vlček z Prezídia HaZZ MV SR, ktorý riadi túto odbornú činnosť v rámci HaZZ a prof. MUDr. František Novomeský, PhD. z Ústavu súdneho lekárstva Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine, ďalej Ing. Milan Koreň z Národného inšpektorátu práce, zodpovedný za tvorbu pracovnej legislatívy v tejto oblasti a Ing. Stanislav Sládek, vedúci potápačskej stanice zo SVP š.p. Banská Štiavnica – o.z. Povodie Dunaja. Pozornými a aktívnymi poslucháčmi tohto jednania boli vedúci potápačských skupín HaZZ, členovia potápačskej skupiny Vodné elektrárne š.p.Trenčín, zástupcovia potápačov z Ozbrojených síl SR a športoví potápači z celého Slovenska.

Pre pracovné jednanie vytýčené v rámci cieľa odborného fóra tri základné okruhy:

· oboznámiť prítomných s postupom prác na novom nariadení o činnosti služobných potápačov MV SR – pre HaZZ a PZ ,
· zhodnotiť prínos doterajšieho výcviku, miesto výcvikových centier SZP v základnom výcviku a naznačiť možné cesty skvalitnenia zdokonaľovacieho výcviku služobných potápačov,
· definovať pracovný záber služobných potápačov HaZZ s dôrazom na organizačné a technické zabezpečenie prác pod vodou, štandardizáciu výstroja a výzbroje a samotnú bezpečnosť práce služobných potápačov.

V úvodnej prednáške na tému Súčasné požiadavky na výcvik potápačov v HaZZ bola, na základe podmienok v akých pracuje, v stručnosti charakterizovaná činnosť potápača HaZZ. [ Novomeský, 2003].



POTÁPAČ HaZZ je potápač, ktorý neovplyvní:
- vodné prostredie, v ktorom sa musí potápať
- čas a miesto potápania
- fyzikálne parametre ponoru (hĺbka, čas)
- technické vybavenie pre daný ponor

PRACUJE POD SITUAČNÝM TLAKOM MUSÍ POD VODOU PREŽIŤ A PRACOVAŤ, pričom technické vybavenie a zabezpečenie bezpečnosti práce pri danom ponore je záležitosťou zamestnávateľa, ktorý jeho prácu zastrešuje.

Na základe týchto požiadaviek boli nedostatky vo výcviku rozdelené do troch etáp:
1. FÁZA PRED PONOROM.
2. FÁZA PONORU.
3. FÁZA PO PONORU.


1. NEDOSTATKY VO VÝCVIKU POTÁPAČOV HaZZ (FÁZA PRED PONOROM):
- nemajú znalosti o možnom BIOHAZARDE vodného prostredia, v ktorom sa budú potápať
- nie sú cielene pripravovaní na metodiku plánovania potápačskej akcie, osobitne pri akciách typu:
• S.A.R. („Search and Recovery“)
• N.B.C. (Nuclear, Bacteriological,
Chemical)
• práca nad voľnou hĺbkou

2. NEDOSTATKY VO VÝCVIKU POTÁPAČOV HaZZ (FÁZA PONORU):
- nie sú cielene pripravovaní pre prácu v OVERHEAD ENVIRONMENT
- nie sú cielene pripravovaní pre techniky dohľadávania pohrešovaných osôb či predmetov
- nie sú cielene pripravovaní na dokumentáciu pod vodou
- nie sú cielene pripravovaní na UW komunikáciu

3. NEDOSTATKY VO VÝCVIKU POTÁPAČOV HaZZ (FÁZA PO PONORE):
- dezinfekcia a dezaktivácia pracovných prostriedkov,
- rozbor situácie a vhodnosti postupu po akcii.


V rámci diskusie sa riešili aj otázky disproporcie logistického zabezpečenia potápačov HaZZ. Bolo poukázané na nedostatočné technické vybavenie, ktoré kopíruje výbavu športových potápačov. Jedna z kritických pripomienok zaznela na možnosť prehodnotenia početného stavu potápačov v rámci HaZZ. Z diskusného fóra návrh na vytvorenie spádových skupín podľa vzoru skupiny potápačov z Vodných elektrární š.p.. O objektivite takto koncipovaného návrhu hovoria aj ekonomické ukazovatele, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na doplnenie výbavy jedného pracovného potápača.
Na túto skutočnosť vo svojich prezentáciách poukázali aj zástupcovia distribučných firiem, zaoberajúcich sa predajom uvedenej techniky. Firma PATCO.CZ z Brna predviedla aktívny systém tepelnej ochrany AQUA HEAT, TANDEM DIVING s.r.o. zo Starej Turej kompletnú sadu profesionálnych suchých oblekov spolu s celotvárovými maskami a komunikačným zariadením pre komunikáciu pod vodou.
Dôležitosť profesionálneho zabezpečenia potápania podtrhol vo svojom vystúpení, na príkladoch podcenenia čistoty dýchacieho média a rozbore havárií kompresorov, aj Ing. Jan Kroupa zástupca firmy z ČR, ktorá sa zaoberá dodávkou dýchacieho média pre hasičov v ČR, revíziami vzduchových fliaš a dodávkami kompresorov..
O možnosti využitia športových potápačských centier so zameraním na I.A.N.T.D. pri základnom výcviku potápačov hovoril vo svojom vystúpení Ing. Skovajsa, zástupca I.A.N.T.D. pre Slovensko, ktorý zároveň prezentoval činnosť športovej potápačskej školy zo Zvolena. Táto škola je pripravená aj na výcvik záujemcov o športové technické potápanie z radov študentov TU. O činnosti firmy z Bratislavy pri zabezpečení požiadaviek výcviku HaZZ v krátkosti informoval Ing. Zámečník.

O úspešnosti rokovania odborného fóra svedčí skutočnosť, že na základe pripomienok z diskusie Národný inšpektorát práce spracuje novú vyhlášku pre odbornú spôsobilosť pracovného potápača, ktorá zabráni vydávaniu živnostenských povolení k uvedenej pracovnej činnosti na základe športových licencií. Obsah uvedenej vyhlášky budú pripomienkovať práve účastníci tohto odborného fóra. O priebehu legislatívneho konania v tejto oblasti bude Ing. Koreň informovať účastníkov druhej časti odborného fóra, ktorá je naplánovaná na november tohto roku, počas ktorej na Mestskej plavárni vo Zvolene budú vykonané aj ukážky jednotlivých techník a technického vybavenia pri pracovnom potápaní. O účasť na pokračovaní odborného fóra prejavili záujem aj potápači z ČR.
Poznámka: Z Prezídia Slovenského zväzu potápačov sa napriek pozvaniu nezúčastnil žiadny zástupca. Pritom práve členovia tejto organizácie sú najčastejšie vystavovaní ohrozeniu života pri neodbornom zabezpečení prác pod vodou, z dôvodu nepochopenia významu športového a pracovného potápania.



Literatúra

1. Chowdhury,B.: Posledný zostup. Osudná cesta otce a syna do hlubin ocánu. JOTA Brno 2001, s. 326
2. Novomeský, F.: Súčasné požiadavky na výcvik potápačov v HaZZ. Odborné fórum Predchádzanie mimoriadnym udalostiam pri pracovnom potápaní. Text prednášky. TU vo Zvolene 2003

Ing. Mgr. Ivan Chromek, Ing. Eva Mračková
Katedra požiarnej ochrany
Drevárska Fakulta
Technická univerzita vo Zvolene
Sdílet