Pondělí 18. unora 2019, od 07:00 bude sloužit směna B. Jak poznáte hasiče v prchajícím davu? Jde opačným směrem.
Banner Dobráci sk

Najväčším zdrojom záťaže pre hasičov je ochrana ľudských životov a u policajtov sú to protirečivé, nejasné úlohy

Záťažové situácie nie sú vo svojej podstate nežiaduce, pretože nás motivujú k vyšším výkonom. Pri nahromadení záťaže však môže prísť k ohrozeniu nášho zdravia. Profesia hasiča a policajta je spojená s psychicky náročnou prácou. Pocit zodpovednosti za životy ľudí je prítomný od nástupu na zmenu až po jej koniec. Niekedy sa tohto pocitu nezbavia ani v čase osobného voľna.

V súčasnosti zaznamenávame stále vyšší počet zásahov hasičov oproti minulosti. Pokrok v automobilovom priemysle spôsobil, že na cestách je oveľa viac áut a dochádza k častejším a vážnejším nehodám, ku ktorým sú volaní hasiči. Tento nárast práce zasahuje do psychického stavu hasiča a vyžaduje stále viac odolnosti voči záťaži.

Práca policajta sa vplyvom času taktiež mení, pre psychický stav policajtov k horšiemu. Zločiny, ktoré sa páchajú sú stále vážnejšie, delikventi sú odvážnejší a agresívnejší ako v minulosti. Preto je téma psychickej záťaže v práci policajtov a hasičov aktuálna a mala by sa riešiť.

Cieľom autorky bolo zistiť zdroje psychickej záťaže u policajtov a hasičov a akými spôsobmi reagujú na záťaž, s ktorou sa v ich povolaní nevyhnutne stretávajú. Zámerom bolo poukázať na skutočnosť, že záťaži sa v danom povolaní nedá vyhnúť. Profesie hasiča a policajta patria k najstresujúcejším povolaniam [1]. Preto je dôležité zistenie konkrétnych zdrojov, ktoré spôsobujú hasičom a policajtom záťaž, ale i to či záťaž zvládajú pozitívne alebo negatívne.

Metódy

Vzorka

Cieľovou skupinou boli príslušníci hasičského a záchranného zboru a príslušníci poriadkovej polície Slovenskej republiky. Výber tvorili hasiči z trnavského a galantského kraja a policajti z trnavského a bratislavského kraja. Prieskumu u hasičov sa zúčastnilo celkovo 50 osôb, z toho 38 hasičov z Trnavy a 12 hasičov zo Serede. Priemerný vek u hasičov bol 31,98 roka. Skupinu policajtov tvorilo taktiež spolu 50 ľudí. Z toho 10 policajtov z bratislavského kraja a 40 policajtov z oddelenia poriadkovej polície trnavského kraja. Priemerný vek policajtov zúčastnených na prieskume bol 34,44 roka. Z hľadiska rozdelenia podľa pohlavia boli okrem jednej policajtky všetko muži.

Metódy

Zdroje a zvládanie záťaže sme zisťovali pomocou troch dotazníkov a to Meisterovho dotazníka, dotazníka SVF 78 a vlastného dotazníka.

Meisterov dotazník slúži na hodnotenie vplyvu pracovnej činnosti na psychiku zamestnancov. Je to orientačné vyšetrenie psychickej záťaže pri práci. Dotazník tvorí 10 otázok, ktoré sú rozdelené podľa troch faktorov:

  • faktor preťaženia,
  • faktor monotónie,
  • nešpecifický faktor.

Charakteristika konečného zaradenia do stupňa psychickej záťaže je nasledovná:

  • Psychická záťaž, pri ktorej nie je pravdepodobne ovplyvnené zdravie, subjektívny stav a výkonnosť
  • Psychická záťaž, pri ktorej môže dochádzať pravidelne k dočasnému ovplyvneniu subjektívneho stavu, resp. výkonnosti
  • Psychická záťaž, pri ktorej sa nedá vylúčiť zdravotné riziko.

Stratégie zvládania sme zisťovali štandardizovaným dotazníkom SVF 78. Dotazník SVF 78 umožňuje zachytiť variabilitu spôsobov, ktoré jedinec uplatňuje a rozvíja pri spracovávaní a zvládaní záťažových situácií. Obsahuje 13 subtestov: podhodnotenie, odmietanie viny, odklon, náhradné uspokojenie, kontrola situácie, kontrola reakcií, pozitívne sebainštrukcie, potreba sociálnej opory, vyhýbanie sa, úniková tendencia, perseverácia, rezignácia a sebaobviňovanie. Spracovaním výsledkov SVF 78 sa analyzujú stratégie smerujúce k redukcii stresu – pozitívne stratégie, alebo vedúce k zosilneniu stresu – negatívne stratégie [2].

Na zistenie konkrétnych situácií, ktoré sú pre hasičov a policajtov zaťažujúce bol použitý vlastný dotazník. Je tvorený piatimi subtestami:

  1. subtest – psychická záťaž,
  2. subtest – sociálna záťaž,
  3. subtest – organizačná záťaž,
  4. subtest – vecná záťaž,
  5. subtest – fyzická záťaž.

Výsledky z testov boli spracované v programe Microsoft Office Excel 2007 a v štatistickom programe SPSS 17.

Výsledky

Medzi policajtmi a hasičmi je štatisticky významný rozdiel v stratégiách zvládania záťaže.

Štatistickou analýzou sa zistilo, že v skupine hasičov sa vyskytli vyššie hodnoty len v pozitívnych stratégiách – podhodnotenie a pozitívna sebainštrukcia. Kým u policajtov vyšli vyššie hodnoty v dvoch negatívnych stratégiách – rezignácia a úniková tendencia.

Práca hasiča – záchranára spočíva v zachraňovaní ľudských životov. Stretávajú sa so stresujúcimi situáciami, ale nie sú každodenne vystavovaní negatívnym emocionálnym prejavom na ich osobu ako policajti. Preto sa v ich skupine vyskytli pozitívne stratégie zvládania záťaže.

Na rozdiel od hasičov, policajti sú vystavovaní negatívne nabitým situáciám, napríklad v prípade kedy poriadková polícia zadrží zlodeja alebo vandala, ktorý ničí cudzí majetok. Zo strany zadržaného smerujú k policajtovi vulgarizmy a keď je takýmto situáciám príslušník policajného zboru vystavovaný často, dá sa predpokladať, že to bude mať určité následky, napríklad voľbu negatívnych stratégií ako rezignácia alebo úniková tendencia.

Graf 1: Najviac a najmenej používané stratégie u hasičov 

Graf 2: Najviac a najmenej používané stratégie u policajtov 

Hasiči a policajti s dlhšou praxou nevyužívajú viac pozitívnych stratégií ako ich menej skúsení kolegovia.

Štatisticky významné hodnoty vyšli v subtestoch podhodnotenie, pozitívna sebainštrukcia a rezignácia. Praxou pozitívna stratégia podhodnotenie klesá. Subtest podhodnotenie zachytáva tendenciu podhodnocovať vlastné reakcie v porovnaní s inými osobami alebo ich hodnotiť lepšie. Skutočnosť, že praxou podhodnotenie klesá môže byť spôsobená tým, že v mladšom veku človek viac porovnáva svoje činy s okolím, so staršími kolegami, ktorí sú ich vzorom.

Policajti a hasiči s dlhšou praxou majú množstvo pracovných skúseností za sebou a so svojim správaním a konaním sú viac vyrovnaní ako ich mladší kolegovia. Pozitívna sebainštrukcia, taktiež praxou klesá. Touto stratégiou si človek dodáva odvahu. Ide o apel nevzdať sa, protipól rezignácie. Je možné, že hasiči s dlhšou praxou sú už zvyknutí na to, že často vidia smrť a nedokážu to zmeniť. Preto berú situáciu takú aká je a nedodávajú si zbytočne prehnanú odvahu.

U policajtov bola štatisticky významná negatívna stratégia sebaobviňovanie, ktorá praxou narastala. Význam tejto stratégie vyjadruje sklon k prisudzovaniu chýb, niektoré položky vyjadrujú možnosť vlastnej viny na vzniku situácie. Negatívna stratégia rezignácia, ktorá praxou stúpa nám potvrdzuje aj predchádzajúcu klesajúcu stratégiu pozitívnej sebainštrukcie, ktorá je v protiklade s rezignáciou.

Z troch faktorov preťaženie, monotónia, nešpecifický faktor bude najviac zastúpený u policajtov a hasičov faktor preťaženia.

Graf 3: Faktor preťaženia

Najviac zastúpená hodnota u hasičov bola 0 a to v 52%. Tento výsledok hovorí o tom, že 52% hasičov v práci neovplyvňuje žiadna psychická záťaž v preťažení. V skupine policajtov označilo najviac (38%) číslo 1, ktoré už hovorí o psychickej záťaži, ale minimálnej, ktorá neovplyvňuje zdravie a výkonnosť. Najviac probantov síce označilo minimálne hodnoty, v skupine policajtov však až 12% osôb označilo číslo 3, ktoré značí psychickú záťaž, pri ktorej sa nedá vylúčiť zdravotné riziko.

Ktoré situácie sú zdrojom záťaže pre policajtov a hasičov? Na základe analýzy získaných dát sa zistilo, že hasiči považujú za najstresujúcejšiu zodpovednosť za ochranu ľudských životov, zodpovednosť za materiálne hodnoty spojenú s uvedomovaním si vlastného zlyhania a nejasné, protirečivé úlohy.

Všetky uvedené situácie sa stotožňujú s charakterom práce hasiča. Sú to situácie, ktoré nemôže žiadny z nich ovplyvniť a vyjadrujú veľký tlak na osobu hasiča, ktorý je vnímaný ako záťaž.

Policajti považujú za najstresujúcejšie protirečivé, nejasné úlohy, zvraty od pokojného dňa k extrémnej zaneprázdnenosti a potrebu kontrolovať emócie, najmä ak sú provokovaní k tomu, aby vybuchli hnevom. Hliadky poriadkovej polície často vyrážajú k situáciám, pri ktorých sa dozvedia detaily až po príjazde na miesto. Čas kým prídu k prípadu je plný nejasností, ktoré vnímajú policajti ako psychicky náročné.

Graf 4: Najstresujúcejšie situácie v povolaní hasiča 

Graf 5: Najstresujúcejšie situácie v práci policajta 

Záver

Analýzou výsledkov sa zistilo, že najväčším zdrojom záťaže pre hasičov je ochrana ľudských životov a u policajtov sú to protirečivé, nejasné úlohy. Pri hodnotení vplyvu pracovnej činnosti na policajtov a hasičov najviac prevláda faktor preťaženia. Čo sa týka voľby stratégií zvládania záťaže, u hasičov bola najvyššia hodnota v pozitívnej stratégii pozitívna sebainštrukcia a u policajtov kontrola situácie.

Vzťah medzi dĺžkou praxe a pozitívnymi stratégiami sa nepotvrdil. Policajti aj hasiči s dlhšou praxou využívali viac negatívnych stratégií ako ich menej skúsení kolegovia. Po porovnaní všetkých výsledkov možno vysloviť záver, že policajti používajú väčšie množstvo negatívnych stratégií a v porovnaní s hasičmi vnímajú záťaž v práci ako väčšiu.

Použitá literatúra

[1] ŽIDKOVÁ, Z. 2009. Stresová práce. [online]. 2009. [citované 2012–11–22]. Dostupné na internete: <http://www.psvz.cz/…_z_tisku.pdf>.

[2] JANKE, W. – ERDMANNOVÁ, G. 2003. Strategie a zvládání stresu – SVF 78. Praha: Testcentrum.

BUTTKOVÁ, J. 2013. Zdroje a zvládanie psychickej záťaže v práci policajtov a hasičov: diplomová práca. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2013. 70 s.

Mgr. Jana Buttková
magisterka psychológie

Sdílet
Banner CARent 970 OK